Otváracie hodiny si môžete pozrieť KLIKNUTÍM SEM!
Ceny vstupeniek si môžete pozrieť KLIKNUTÍM TU!
V stredoveku bolo na Hradnom vrchu známych sedem kostolov. Katedrála svätého Vojtecha, podľa písomných prameňov stála už okolo roku 1010 a nachádzala sa približne na mieste dnešnej baziliky. Severne od katedrály, vedľa terjajšej severnej veže, sa nachádzal kostol sv. Štefana mučeníka, ktorý dal postaviť knieža Gejza a bol prvým kostolom na hradnom vrchu. Tretím kostolom bola okrúhla kaplnka z čias sv. Štefana, objavená v kráľovskom paláci Arpádovcov. V listine z roku 1284 sa spomína aj kaplnka svätého Víta mučeníka (štvrtý kostol) stojaci na ostrihomskom hradnom kopci. Piaty kostol stredovekého pôvodu sa nachádzal tiež v kráľovskom paláci. Je to hradná kaplnka Bela III. Šiestym kostolom je Bakóczova kaplnka, výnimočné majstrovské dielo uhorskej renesančnej architektúry. Postavená bola v 16.storočí. V roku 1823 ju premiestnili do dnešnej baziliky, je jej bočnou kaplnkou.
Ostrihomská katedrála bola najväčšou cirkevnou stavbou prvej polovice 19. storočia. Baziliku postavili v rokoch 1822-1869 v klasicistickom štýle podľa návrhov Pála Kühnela, Jánosa Packha a potom Józsefa Hilda za éry štyroch arcibiskupov.
Alexander Rudnay navrhol široký komplex budov, rozlohou pokrývajúci celý hradný vrch, ktorého model je dodnes vystavený v klenotnici baziliky. Žiaľ, z rozsiahleho plánu bola realizovaná len časť katedrály a časť domov kanonikov.
Premiestnenie Bakóczovej kaplnky sa pripisuje staviteľovi Jánovi Packhovi. V roku 1823 bola rozobraná na 1 600 kusov, otočila sa jej orientácia a bola začlenená do novej katedrály, aby sa zachovala pre nasledujúce generácie. Stavba katedrály pod vedením Packha dobre napredovala. Po jeho smrti v roku 1831 už stáli hlavné múry budovy, štyri obrovské stĺpy podopierajúce budúcu kupolu a premosťujúce klenby, ktoré ich spájali a taktiež prebiehalo zaklenutie svätyne.
Vedenie stavby (po náhlom úmrtí Jánosa Packha) prevzal József Hild. Konečná podoba baziliky je jeho zásluhou. V roku 1846 bol umiestnený na kupolu kríž. Keď ju v roku 1856 vysvätili “Ostrihomskou omšou“, ktorú pre túto príležitosť zložil Ferenc Liszt, stavba ešte ani zďaleka nebola dokončená. Uzáverový kameň bol položený až 1. novembra 1869.
Bazilika má viac poschodí:
-1: krypta (pohrebisko hlavného kňaza, kanonika)
0: kostolná časť : Bakóczova kaplnka, kaplnka sv. Štefana, hlavný a bočný oltár so sochami, obrazmi, obchod s liturgickými predmetmi a vchod do klenotnice
1: klenotnica a organ
2: Panoramatická miestnosť s dočasnou výstavou (miestnosť ideálna aj na diskusie, besedy, koncerty, programy pre deti)
3: kupola
Bazilika je najväčšou cirkevnou stavbou Maďarska. Výška od krypty po kupolu je rovných 100 metrov.
