História mosta
Pred rokom 1895
História prechodu medzi Ostrihomom a Štúrovom sa začala ešte v rímskych dobách. Rímske dobyvačné légie už v čase Marca Aurélia prekračovali Dunaj na tomto mieste. Oba brehy spájal v zime ľadový most. Prvá písomná zmienka o umelom prechode sa nachádza v listine z roku 1215 kráľa Ondreja II. V tejto listine dal kráľ ostrihomskému kostolu „…právo vyberať dane, ktoré dovtedy boli kráľovskou výsadou.“
Podľa dobových nákresov počas tureckej nadvlády sa prechádzalo cez lodný most, ktorý pri opätovnom dobytí Ostrihomu v roku 1683 zbúrali utekajúci Turci.
Ďalší prechod cez Dunaj bol pri Nyergesújfalu, ktorý v roku 1706 dal priviezť do Ostrihomu knieža František Rákóczi II. v rámci príprav na obliehanie hradu.
V roku 1762 dal arcibiskup František Barkóczy postaviť modernejší, takzvaný lietajúci most. Do Parkanu ste sa dostali za 6 minút a cesta späť do Ostrihomu trvala 8 minút. Lietajúci most fungoval osemdesiat rokov, cez zimu ho demontovali a opäť spustili do prevádzky až na jar.
Nový a trvalý lodný most vysvätil 19. marca 1842 arcibiskup Jozef Kopácsy. Koncom 19.storočia však už nevyhovoval potrebám rastúcej a zrýchľujúcej sa lodnej dopravy. Vláda definitívne rozhodla o modernizácii križovatky medzi Bratislavou a Komárnom v roku 1891 a následne prišlo rozhodnutie postaviť železný most medzi Ostrihomom a Štúrovom, vtedajším Parkanom.
V roku 1893 bola vypísaná súťaž na projektovanie výstavby mosta. Víťazom sa stal Ján Feketeházy a vo februári 1894 začala práce na moste firma Cathry Szaléz.
1895-1919.
Most odovzdali do užívania 28. septembra 1895 v rámci veľkolepých slávností, na ktorých sa zúčastnili viacerí členovia vlády. Most posvätil kardinál Kolos Vaszary. Bezplatne sa používal len v deň odovzdania, až do roku 1918 sa na prechode muselo platiť mýto. Prechod cez most sa stal súčasťou každodenného života na oboch stranách a 24 rokov bol na ňom čulý ruch. Podľa trianonského rozhodnutia sa však Dunaj náhle stal štátnou hranicou a most uzavreli.
1919-1944.
Most bol prvýkrát vyhodený do vzduchu nešťastnou náhodou 22. júla 1919 po 19:30 h. Večer otriasol okolím obrovský výbuch. Nehodu zavinili československí legionári, pravdepodobne neopatrným zaobchádzaním s náložou zo strany vojakov zaradených do stráže. Prvý oblúk na štúrovskej strane spadol do vody. Mostnú konštrukciu z Dunaja zdvihli až o dva roky neskôr a otvor nahradili provizórnou lávkou.
Na podnet Medzinárodnej dunajskej komisie a najmä z ekonomických dôvodov začalo Československo v roku 1922 s obnovou konštrukcie mosta. Premávka na moste bola opäť spustená 1. mája 1927 a na novej, vyasfaltovanej ceste bola od roku 1928 povolená aj automobilová doprava. Počas pravidelných prehliadok mosta v rokoch 1938-39 spoločnosť Magyar Vagon- és Gépgyár vymenila na konštrukcii 38 000 nitov.
Po Prvej viedenskej arbitráži stál most opäť na území Maďarska. V Parkane a Ostrihome sa takmer všetko vrátilo do „starých koľají“.
Most druhýkrát odpálila 26. decembra 1944 ustupujúca nemecká armáda, poškodené boli tri stredové mostné polia a výrazne sa poškodili aj dva piliere. Dunaj sa opäť stal hraničnou riekou a zničený most už nedokázal zabezpečiť hraničný prechod.
1944-2001.
Úlohu mosta prebral malý čln a následne pravidelná doprava kompou.
Pri 100. výročí odovzdania mosta ministri z oboch strán rieky spoločne požiadali o pomoc z Programu PHARE. Dňa 25. augusta 1999 došlo k dohode o rekonštrukcii mosta a 16.septembra maďarský a slovenský premiér podpísali zmluvu o rekonštrukcii Mosta Márie Valérie.
Výstavba začala v októbri roku 2000. Dve pobrežné časti, ktoré zostali nedotknuté, boli zrenovované a vnútorné tri zbombardované a chýbajúce časti boli nanovo vyrobené. Zakrivenie nového mosta sa zmenilo, mostovka sa z vodorovnej zmenila na oblúk.
Pri výrobe bola použitá nová technológia, mostné prvky boli zmontované na brehu, následne prevezené na člnoch a zdvihnuté na svoje miesto pomocou hydrauliky. Posledný 603-tonový oblúk bol umiestnený 27. júla 2001.
Slávnostné odovzdanie Mosta Márie Valérie sa uskutočnilo 11. októbra 2001. Na podujatí sa zúčastnili predsedovia vlády Maďarska a Slovenskej republiky, Viktor Orbán a Mikuláš Dzurinda. Čestným hosťom ceremoniálu bol Günter Verheugen z bruselského zastúpenia.
Pri príležitosti 20. výročia rekonštrukcie mosta bola na jeseň 2021 na trvalo ukotvenej lodi ExKomárom vedľa mosta sprístupnená výstava histórie mosta.
